Orálna história v prístupoch sekundárnej analýzy

Vzdelávacie prostredie sa neustále vyvíja a hľadá inovatívne metodiky, ktoré by študentov zaujali a obohatili ich učebné skúsenosti. V našom projekte Učíme sa pre mier sme sa pustili do pomerne neprebádanej oblasti – využívania nevyužitého potenciálu existujúcich databáz oral history vo vzdelávaní. Táto iniciatíva reaguje na viditeľnú medzeru vo výskume a praxi, kde sa tradične prevažne zameriavame na projekty orálnej histórie vedené študentmi. Naše skúmanie je poháňané odhodlaním odhaliť nové dimenzie vo vzdelávaní cez prizmu kurátorských repozitárov bohatých osobných príbehov.

Je nevyhnutné uznať existujúci nedostatok špecializovaného výskumu a literatúry o integrácii vytvorených databáz orálnej histórie do vzdelávacích rámcov. Väčšina dostupného materiálu má tendenciu orientovať sa na projekty, v rámci ktorých študenti aktívne zbierajú príbehy. Dokonca aj v rámci týchto projektov sa diskurz prevažne sústreďuje na organizačné a technické problémy, pričom zostáva informačné vákuum o širších vzdelávacích dôsledkoch.

Projekt Learning for Peace sa snažil prekonať konvenčné paradigmy využitím rámca Oral historical thinking Martina, Huijgena a Henkesa (Martin, Bridget & Huijgen, Tim & Henkes, Barbara. (2021). Listening like a historian? A framework of ‘oral historical thinking’ for engaging with audiovisual sources in secondary school education. Historical Encounters: A journal of historical consciousness, historical cultures, and history education. 8. 120-138. 10.52289/hej8.108) výsledkov projektu Rady Európy Learning and teaching about the history of Europe in the 20th century (Stradling, Robert. (2001). Teaching 20th-century European history. Council of Europe Publishing) a Shope Making Sense of Oral History (Linda Shopes, „Making Sense of Oral History,“ History Matters: The U.S. Survey Course on the Web, http://historymatters.gmu.edu/mse/oral/, February 2002) Tieto rámce sa stali základom nášho snaženia a ponúkli systematický prístup k chápaniu a začleňovaniu orálnej histórie do vzdelávacích modulov. Metodiky nielenže riešili nedostatok usmernení v existujúcej literatúre, ale poskytli aj pevný základ pre prácu na projekte Učíme sa pre mier.

Vyučovanie dejepisu v školách prechádza významnými zmenami, ktoré odrážajú trendy v akademickom dejepise. Jedným z pozoruhodných trendov je uznanie, že historické vzdelávanie by malo nielen sprostredkovať súbor vedomostí, ale aj podporovať kritické myslenie. Žiaci sú teraz povzbudzovaní k tomu, aby zaujali náročný postoj k historickým faktom a dôkazom, pričom si uvedomujú interpretačnú povahu historických príbehov. Medzi kľúčové prvky tohto posunu patrí pochopenie interpretačnej úlohy historikov, rozlišovanie premeny vybraných faktov na dôkazy a uznanie rozmanitosti pohľadov, ktoré môžu existovať na akúkoľvek historickú udalosť.

Vznik trojvrstvového modelu podčiarkuje komplexný prístup k analýze orálnej histórie. Prvá vrstva sa zaoberá pochopením toho, ako orálna história funguje, pričom uznáva rôzne individuálne skúsenosti a perspektívy. Druhá vrstva zavádza koncepty pomáhajúce pri analýze a interpretácii rozhovorov. Tretia vrstva kladie dôraz na prepojenie orálno-historických rozhovorov s inými historickými zdrojmi, rozprávaniami a príbehmi, čím sa vytvára viacrozmerný rámec.